Classy ~ Mage ~

WoW: Cataclysm již brzy! Klikni pro více informací!

Autor: Lady ZAK
Název: Spomienky mága - Stratená kniha

Volám sa Dakota, som mág a som už veľmi starý a unavený. Pamäť ani kúzla mi už neslúžia tak ako za mlada a tak ma pár priateľov nahovorilo aby som svoje zážitky zapísal na pergamen. A tak sedím vo svojej izbičke v Ironforge popíjam čaj a namiesto palice držím v ruke brko a nie som ostriekaný krvou porazeného nepriateľa ale atramentom.
Všetko čo viem som sa naučil u svojej učiteľky,malej peknej gnómky a u mage trénerov. Ale najviac ma naučil život sám...


Prebudenie

Ten strašný rachot sa mi v hlave ozýval ešte silnejšie ako v skutočnosti. Skoro som spadol z postele, chvíľku som nechápal čo sa deje ,ale rachot sa ozval znovu.
Niekto stál za dverami a mlátil do nich päsťou.
„Horí či čo“ skríkol som smerom ku dverám..
„Nie Pane ,ale už je ráno a v našom hostinci je zvykom že zákazníkov budíme zavčasu aby“ nedopovedal
lebo som ho zasa okríkol
„Dobre,dobre za chvíľku som dole“,za dverami zostalo ticho... ten niekto ,a ja si podľa vybavenia izby spomínam že som v hostinci v hlavnom meste,už určite odišiel.
Nečudujem sa že som ho nepočul odchádzať, pretože toto je luxusný hostinec a nie nejaký pajzel, na chodbách ako aj na schodoch a v izbách sú na zemi ťažké a nádherné koberce aby tlmili kroky a nerušili tak unavených hrdinov.
Veru tak tu sa väčšinou stretávajú dobrodruhovia z celého Azerothu,ale nájdete tu zastúpenú každú rasu aliancie...
A prečo ma zobudili takýmto spôsobom... no je to moja chyba, po včerajšom večernom fláme som zabudol hostinskému napísať do knihy hostí aby ma pred obedom nebudil a ešte som aj dvere kúzlom zamkol...A tak ma hostinský prebudil ako vedel a veľmi skoro pred svitaním,pretože tak to robil vždy keď som tu prespával. Som totiž romantik a vždy som z hradieb alebo z vysokej veže v Štvrti mágov pozoroval východ slnka nad krásnymi zlatými vežami tohto úžasného mesta ľudí....

Posadil som sa na posteli a začal som sa obzerať po svojich veciach ktoré vôbec neboli uložené ako inokedy.
Keď som to zvládol zobral som do ruky palicu na chrbát som si prehodil batoh,ešte posledný pohľad ,mal by som mať všetko.
„Aha, potvora teba by som tu zabudol“ povedal som a pristúpil som k oknu.
Zobral som s okennej dosky svoj prútik a zastrčil som si ho zozadu za opasok.
Pozrel som sa von,ešte nesvitalo. Z nie príliš veľkým nadšením som prešiel izbu stlačil som kľučku ....a vrazil som rovno do tvrdého dreva.Zabudol som na to kúzlo.
„Gegjkuls“ zaklial som ale tá rana ma dokonale prebrala. „Dúfam že nemám zlomený nos“.
Nemal som, dokonca sa mi ani krv nepustila,my gnómovia máme tvrdé hlavy.
Zamrmlal som odomykacie kúzlo ,spravil predpísaný pohyb rukou a vo dverách ticho cvaklo. Vyšiel som na chodbu,všade bolo ticho.No jasné každý ešte chrápe.
Keď som sa blížil ku schodom zdola som zacítil vôňu čerstvo uvarenej kávy.
Aspoň dačo príjemné ma čaká,preletelo mi hlavou a s touto myšlienkou som sa pustil dole po schodoch...

Bolo mi jasné že dnes už žiaden východ slnka nestihnem,ani som to nemal v pláne.
Včera sme totiž boli na výprave a nie na hocakej prešli sme celý Gnomeregan,páni my sme frajeri.
No neviem síce nakoľko ho naše vojská udržia, pretože zatiaľ sa ho vždy podarilo tým potvorám získať späť ale aj tak sme frajeri.
Popravde nebolo to zasa až také náročné pretože sme dobrá partia,ozaj ktovie kde teraz vyspávajú.
Pri tejto myšlienke som sa uškrnul.
Bol s nami aj môj veľmi dobrý priateľ paladin ,skúsený bojovník a bez jeho pomoci, no neviem neviem.
Boli sme piati ,okrem mňa a Darthibara tam bol Sagitárius, to je priest a jeden lovec - Dako,nás dvoch si stále pletú pretože máme podobné mená.
Samozrejme Vikina - Dakov miláčik, snežný leopard. Nemám rád keď ma pozoruje tými mačacími očami. Dako síce tvrdí že je vzorne vycvičená ,ale verte trpaslíkovi.
Každopádne ak si tá jeho potvora niečo začne,uškvarím ju fireballom.Ako posledný člen našej skupiny tam bol akýsi bojovník ale meno už neviem videl som ho včera prvý
raz. Je to nejaký Dartov známy a medzi nami je celkom dobrý...Takže v takejto zostave sme sa skoro ráno pustili pešo dolu kopcom z Ironforge v dobrej nálade.
Pešo preto lebo ešte nikto z nás,teda okrem Darta nevlastní mounta,musíme nazberať ešte veľa skúseností....volovina ,určite by som vedel jazdiť aj teraz.
Ale zákon je zákon a tak Dart nechal svojho koňa v stajni a šlapal s nami po svojich. „Aspoň budem môcť cestou dačo nakopať,no vravel si že potrebuješ nejakú medienku nie? čo priateľu“ smial sa Dart a mňa potešilo že na mňa nezabudol. Je to dobrák a večný optimista.Celkom ujde na človeka ,pomyslel som si.
Takéto myšlienky sa mi preháňali hlavou keď som chlipkal kávu a pochutnával som si na medovom koláči ktorými bol tento hostinec vychýrený...

Spomienky boli ešte také živé ako keby som tam bol ,bolo to predsa iba včera aj keď sa mi videlo že odvtedy už prešlo viac času.

Cesta pekne ubiehala robili sme si plány čo a ako,ale hore pri Ľadovom jazere sa ukázalo ako má ten namyslený trpaslík vycvičeného peta.
Vikina sa motala po okolí a stále kamsi odbiehala a mne pomaly išli na nervy tie Dakove výkriky „Viki sem sa“ „Vikina poď k pánovi“ „Vikina! k nohe.“
Hlupák ,pomyslel som si vtedy - však to nie je pes,že k nohe lol,uškrnul som sa popod svoje krásne bledozelené dlhé fúzy.
„Tým posledným si ma celkom pobavil“ povedal Sagi aj on sa usmieval.
„Ha-Ha...ešte je mladá, mám ju pár dní však ona sa naučí“ bránil neposlušnosť svojho peta trpaslík.
„Všetci Stop!“ to sa ozval Darthibar.
Tváril sa vážne a čelo mal zachmúrené. „Dakota vráť sa kúsok späť po ceste a dávaj pozor ,priprav si kúzla“ poslúchol som bez slova - na tejto výprave velí Dart to sa dohodlo už v IF.
„Ty Ross (teraz som si spomenul tak sa volal ten war) dávaj pozor spredu“ otočil sa k zatiaľ nič netušiacemu Dakovi.
„Ty si si zobral na výpravu NOVÉHO peta? ČO TI CELKOM PRESKOČILO!!!“
Ostal som stáť s ústami dokorán a videl som že aj Ross sa zarazil a otočil sa. Takéhoto som Darta nepoznal.
„Ross povedal si mi že tvoj bratranec je skúsený lovec!“ pozeral raz na jedného raz na druhého „Ako mi to chcete vysvetliť?“
„Tá stará mi utiekla ,zabudol som ju večer nakŕmiť a ráno bola preč,tak som si chytil novú akurát táto je viac biela“ vysletľoval Dako „zabudol som Vám to povedať.“
„Ja, nevedel som že má nového peta tie leopardy vyzerajú rovnako“ bránil sa Ross.
„No dobre“ povedal už miernym hlasom Dart „síce si nám to mal povedať, ale ja dúfam že sa nič nestane každopádne ak sa vráti radšej si ju uviaž až kým nedôjdeme na miesto.“
„Čo by sa malo stať“ ozval som sa ja,vôbec som nechápal prečo sa Dart nahneval veď pet ako pet nie?
Ale kým mi Dart stihol odpovedať prerušil náš rozhovor Sagi.
„Nechcem rušiť Váš rodinný večierok ale nehovoríte o nej?“ a ukázal k jazeru.

„Všetci na miesta,Sagi - Dakota dozadu..Dako pušku a snaž sa ovládať Vikinu keď sa priblíži, Ross dopredu“
Sám vytiahol obrovské obojručné kladivo a postavil sa dopredu kúsok naľavo od Rossa ktorý zhodil z chrbta obrovský štít .Páni tak toto by ma prikrylo celého ale že tí trpaslíci majú silu aj keď nie sú moc vysokí,prebehlo mi hlavou kým som mrmlal patričné zaklínadlá a vylepšoval tak pomocou mágie schopnosti svojich druhov a samozrejme seba. Rossovi ponad okraj obrovského štítu bolo vidno iba nos a kus ryšavých fúzov.
Aj Ross nosil dlhé fúzy ako každý trpaslík ktorého som poznal ale mal ich zapletené do dvoch vrkočov ,nie ako Dako do jedného.
Kúzla sme z Dartom nahádzali na koho sme mohli takmer súčastne,naštastie toto nebola naša prvá bitka proti presile takže sme už vedeli čo máme robiť.
„Sagi sústreď sa na Rossa ja si poradím,vyliečim sa sám toľko ich zasa nie je,Dakota ty si dávaj pozor na aggro a páľ len po tých čo“
„Je ich sedem,ostatní sa otočili a bežia späť“ hlásil Dako,ako lovec mal najlepší zrak.
A zrazu nebol čas na nič,dobehla Vikina a na Dakov príkaz sa zasa zvrtla ,ale zostala na mieste iba zuby cerila.
Ešte som si stihol všimnúť ako ju Dako začal kúzlom uzdravovať a už tu boli jej prenasledovatelia ,malí gnómovia z osady pri jazere,všiváci ktorí zradili svoju rasu-nemal som ich rád. Bolo ich už len šesť pretože Dako stihol ,kým ja som ich počítal jedného zložiť presne mierenou strelou medzi oči.
Nato aký je namyslený strieľa výborne,pomyslel som si.
Vedel som že mám ešte chvíľu čas kým nebude jasné na koho Ross zaútočí a toho potom musím presne cielenými ranami čo najskôr doraziť.

Bitka bola v plnom prúde ,Vikina obrovskými tlapami držala jedného nepriateľa a hrýzla ho,stihla popri tom ešte aj strašne revať. Dartove povely lietali vzduchom,ozýval bojový pokrik bojovníka,Sagi nahlas odriekal uzdravovacie formulky,rinčali meče ozývali sa tlmené zvuky nárazov na štíty,malí Lepergnómi ,bodaj sa prepadli,jačali vysokými piskľavými hlasmi a jediný kto bojoval mlčky bol Dako. Už dávno nedržal pušku ale obrovskou sekerou rozdával strašné rany na všetky strany. Ako sa má jeden v tom hurhaji sústrediť? Ale bol by som nanič mág keby som to nedokázal a tak som zaostril svoju myseľ a sústredenie. Ross sa bránil proti dvom kým ja som do nich pálil jeden fireball za druhým a občas som pridal aj dajaký frostbolt alebo aracne raketu.
Dart sa rozháňal obrovským kladivom a prekladal to kúzlami. Jeden nepriateľ mu už ležal pri nohách a druhý mlel s posledného. Aj Dako už bol so svojím hotový a práve za výdatnej pomoci peta dorážal dalšieho. Ja som presným kúzlom medzi lopatky skolil svoj cieľ a Ross prepichol posledného...
Ešte rýchla kontrola či sa nik nehýbe a boj sa celkom rýchlo skončil. Všetci sme si oddýchli - nik nebol vážnejšie poranený.
„No kamaráti nebolo to zlé“ skonštatoval Dart keď sme sa podelili o chabú korisť - pár meďákov a nejaké látky,a keď sme si navzájom obviazali rany-veď každý z nás bol na kurze prvej pomoci a každý sa v tom zdokonaľoval,jeden rýchlejšie iný pomalšie .
„Akurát Dako prosím Ťa povedz svojej šelme mačkovitej aby nabudúce nevyberala mobov za nás,aj keď ich čo do počtu priviedla akurát“ a srdečne sa zasmial. A my sme sa k nemu pridali. Ó áno toto je zasa môj starý dobrý kamarát...

Do Gnomereganu sme dorazili bez ďalších komplikácii ,a aj v ňom sa nám výborne darilo. Nechcem to tu rozmazávať veď každý hrdina to zažil. Spomeniem azda iba to že paradoxne
nám najviac problémov spravil Grubbis. Tie všeliaké mechanické potvory sme zvládli celkom
v pohode aj vďaka presnej puške nášho lovca. Neviem ako to dokáže ale vždy trafil dajakú hadičku či čo a to potom striekal olej a ten je horľavý ...no korisť sme si podelili spravodlivo a každý z nás použil svoj magický kameň a premiestnil sa domov,dobrodružstvo skončilo...

Hodnocení
(počet hlasů: 2)
hrozné
výborné
Hodnotit mohou jen registrovaní uživatelé.

Dardanela	5.5.2010 08:08:23
super, zaregistrovala jsem se jen kvůli ohodnocení této povídky, moc se mi líbila
Apostlefejkr Yes, im real Apostle	30.10.2009 18:05:35
stále vás obdivuju jak tohle mlůžete vmyslet :D:D

Nový komentář:

Jen pro zaregistrované uživatele.